Acta Univ. Agric. Silvic. Mendelianae Brun. 2008, 56(2), 245-250 | DOI: 10.11118/actaun200856020245
Vplyv dĺžky skladovania na obsah lykopénu v plodoch rajčiaka jedlého (Lycopersicon esculentum L.)
- Department of Vegetable production, Horticulture and Landscape Engineering Faculty, Slovak University of Agriculture; Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovak Republic
Predmetom nášho výskumu bolo sledovanie obsahu lykopénu v plodoch priemyselných rajčiakov v závislosti od dĺžky skladovania a tepelnej úpravy. Sledovali sme nasledovné odrody: Denár, Ladislav, Peto 86, Peto mac, Salus a Zámčan.
Poľný pokus bol realizovaný v rokoch 2002-2004. Technológia pestovania zodpovedala požiadavkám pre pestovanie sledovaných vybraných odrôd rajčiakov. Zber plodov rajčiakov sa robil každoročne v prvej dekáde septembra. Získané výsledky boli vyhodnotené analýzou variancie (Tuckey HSD test at α = 0,05).
Analýzou variancie (tabuľka I) sme zistili preukazné rozdiely v množstve lykopénu medzi vybranými odrodami, ďalej medzi dĺžkou skladovania a po tepelnej úprave plodov rajčiakov a medzi pokusnými rokmi (tabuľka IV). Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať negatívny vzájomný vzťah medzi obsahom lykopénu a dĺžkou skladovania a pozitívnu koreláciu medzi obsahom lykopénu a tepelnou úpravou.
Najnižší obsah lykopénu bol zistený pri odrody Prémium (45,39 mg . kg-1) a najvyšší pri odrody Zámčan (77,98 mg . kg-1). Dosiahnuté výsledky sú uvedené v tabuľke II. Množstvo lykopénu je závislé od dĺžky skladovania a tepelnej úpravy (pri teplote 100 °C), tabuľka III, obrázok 1. Po 48 hodinách od zberu, plody rajčiakov obsahovali 103,24 mg . kg-1 lykopénu. Po 14 dňoch od zberu bol zistený obsah lykopénu 46,76 mg . kg-1 v plodoch priemyselných rajčiakov. Po 30 dňoch od zberu rajčiaky obsahovali 29,26 mg . kg-1 lykopénu. Po tepelnej úprave - varení sa obsah lykopénu zvýšil na hodnotu 83,33 mg . kg-1.
rajčiak (Lycopersicon esculentum L.), lykopén, antioxidant, tepelná úprava, dĺžka skladovania
The effect of the lenght of storage on the amount of lycopene in the fruits of tomato (Lycopersicon esculentum L.)
We focused on tomatoes for industrial processing due to its economical importance for its lycopene content. The objective of our research is to find the variation of lycopene content in tomato fruits depending upon the length of after harvest storage and thermic treatment, which is inevitable when being industrialy processed. From the point of view of nutritional qualities the most relevant contentual substance of tomatos are carotenoids, included lycopene.
At average for tree following experimental years we learnt significant differences regarding the content of lycopene and the length of storage of tomato fruits. Immediately after the harvest and proccesing tomato fruits contained, at average for tree years, 103.24 mg of lycopene. After 14 days the content of lycopene declined to 46.76 mg.kg-1 of fresh mass. After 30 days the average value dropped to 29.26 mg.kg-1. This fact comfirms that boiling respectively thermic treatment increases the content of lycopene in tomato fruits, particulary in our experiment to the value 83.33 mg.kg-1. At varieties Ladislav, Peto 86, Prémium, Salus the content of lycopene has even risen in comparison with its content up to 48 hours after the harvest. Tomato (Lycopersicon esculentum L.) belongs to the most signifficant vegetable varieties either for its exploitation in processing industry as well as for its nutritional value with extraordinary beneficial effect for human organism.
Although the content of lycopene is genetically stable attribute, its content in our experiment ranged from 45.39 mg.kg-1 (Prémium variety) to 77.98 mg.kg-1 (Zámčan variety), which are significant differences.
Keywords: tomato (Lycopersicon esculentum L.), lycopene, antioxidant, thermic treatment, storage length
Received: October 19, 2007; Published: November 14, 2014 Show citation
| ACS | AIP | APA | ASA | Harvard | Chicago | IEEE | ISO690 | MLA | NLM | Turabian | Vancouver |
References
- BYSTRICKÁ, J., MUSILOVÁ, J., TÓTH, T., 2006: Mrkva ako zdroj zdraviu prospešných ß-karoténov. In: Výživa a potraviny pre tretie tisícročie "Výživa a nádorové ochorenia" (Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou). Nitre: SPU. 2006. s.38-41. ISBN 80-8069-760-4 (1,0).
- HEBER, D., 2000: Colorful cancer prevention: a - carotene, lycopene, and lung cancer, American Society for Clinical Nutrition. 2002. p. 72.
Go to original source... - YEUNG, D. L., Samek, A. H., Gurfinkel, D. M., 2000: Služba všeobecnej výživy, H. J. Heinz Company, Pittsburgh, PA, USA, Department of Nutrition Sciences, University Toronto, ON, Canada.
- UHER, A., 1995: Vplyv hnojenia dusíkom na obsah vlákniny, sušiny a ß-karoténu v mrkve. Vedecká práca 9, Výskumný a šľachtiteľský ústav zeleninársky v Nových Zámkoch, 1995, p. 33-38.
- VALŠÍKOVÁ, M., a kol., 1996: Produkčné systémy vybraných druhov zelenín. I. časť. SPPK Bratislava, VŠUZŠP Nové Zámky. 1996. 202 s.
- VELÍŠEK, J., 2002: Chemie potravin 2, druhé spracované vydanie. ISBN 80-86659-03-8. 2002. 320 p. OSSIS - Ing. Václav Šedivý, Tábor.
This is an open access article distributed under the terms of the Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License (CC BY NC ND 4.0), which permits non-comercial use, distribution, and reproduction in any medium, provided the original publication is properly cited. No use, distribution or reproduction is permitted which does not comply with these terms.